Kým v prieskume verejnosť deklaruje pochopenie pre význam pohybu a športu v životoch detí a mládeže, verejná správa, samosprávy, či dokonca pedagógovia to stále nevnímajú ako vážnu tému. Vo všetkých skupinách je však viacero nositeľov pozitívnej zmeny, čo je povzbudivé a treba na tom stavať.
Keď sa koncom apríla deti konečne vracali do škôl, ako rodičia sme cítili obrovskú úľavu. V našom združení sme zároveň boli presvedčení, že je nevyhnutné nahlas hovoriť o našich zážitkoch počas 2. vlny izolácie, a najmä o skúsenosti našich detí. Chceli sme do budúcna predísť opakovaniu tak prísnych opatrení, ktoré sa v mnohých aspektoch ukázali ako kontraproduktívne. Pokúsili sme sa zachytiť množstvo aktuálnych podkladov odborníkov poukazujúcich na psychické aj fyzické utrpenie detí a mládeže počas povinnej izolácie, a zároveň využiť aspoň dočasný záujem verejnosti o život detí v našej krajine. Chceli sme pri tej príležitosti poodhaliť dlhodobé negatívne trendy, ktoré v tomto smere na Slovensku pozorujeme, ale s pokojom v duši sa im pasívne prizeráme. Tak vzniklo Spoločné vyhlásenie organizácií pôsobiacich v oblasti športu, vzdelávania, podnikania, a podpory a ochrany zdravia detí a mládeže (20 signatárov k 1.7.2021) pod názvom „Pohyb a šport patrí k deťom, patrí do škôl!“, v ktorom signatári apelovali na všetkých aktérov, aby sa po skúsenosti z 2. vlny pandémie a jej dopadoch na zdravie mladistvých začali seriózne zaoberať problémom absencie pohybu a športu na slovenských školách a v životoch mládeže všeobecne.
Na chvíľu totiž začali rodičia, politici a široká verejnosť chápať, alebo prinajmenšom tušiť, ako významne súvisí pohyb, šport a socializácia, ktorú deti zažívajú denne v školách, v kluboch, krúžkoch a na ulici, s ich zdravým vývojom a napredovaním. Naše predpoklady sme otestovali reprezentatívnym celoslovenským prieskumom v spolupráci s agentúrou 2muse za finančnej podpory Férovej nadácie O2.
Ten potvrdil, že obyvatelia Slovenska intenzívne vnímali negatívne dopady izolácie na deti a mládež počas 2. vlny pandémie, nielen rodičia. Panuje tiež široká zhoda na tom, že pohyb a šport sú pre zdravie detí nevyhnutnosťou. Mali by byť preto dostupné priamo v školách a teda pre všetky deti.
Zároveň panuje zhoda, že prekážkou nie je nezáujem detí o pohybové aktivity, ale ich dostupnosť, ktorá je významne ovplyvnená finančnými a časovými možnosťami rodičov.
Obr. 1: Vnímanie významu pohybu a športu pre zdravie detí a mládeže verejnosťou
Výsledky prieskumu a samotné verejné vyhlásenie sme následne 1.7.2021, teda symbolicky po konci školského roka, predstavili spoločne s členmi našej Expertnej skupiny pre šport na skromnej tlačovej konferencii. Tú sme úmyselne situovali do kaviarne susediacej so školami, ktorých areály sú exemplárnym príkladom toho, ako tragicky na Slovensku pristupujeme k pohybovej výchove na školách, aký malý význam pripisujeme pohybu a športu v živote detí a mládeže, a do akej miery si ich spájame so vzdelávacím systémom. Potešil nás záujem médií, ktoré počas celého leta túto tému pokrývali aj v širších súvislostiach – TV Markíza, TA3, RTVS, RTVS 2.
V lete sme systematicky komunikovali oba dokumenty všetkým relevantným aktérom – zástupcom štátnej správy, NRSR, samosprávam, či iným odborným organizáciám z oblasti zdravotníctva, vzdelávania či športu. V rámci možností sme sa samozrejme snažili stretávať s kľúčovými aktérmi aj osobne, pričom sme sa vždy usilovali poukazovať na súvislosti prezentovanej témy s ich konkrétnymi kompetenciami a v ideálnom prípade sme pripravili základ pre ďalšiu spoluprácu do budúcna.
- Okrem individuálnych stretnutí sme na pôde NRSR vystúpili aj na Výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport
- Na pôde ministerstva zdravotníctva sme rokovali so zástupcami Sekcie zdravia
- Vyhlásenie a prieskum sme prezentovali členom Výboru pre primárnu prevenciu na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
- Rokovali sme s Splnomocnencom vlády SR pre šport
- Význam pohybu a športu sme zdôrazňovali aj poradcom pani prezidentky
Špeciálne nás teší, že s niektorými organizáciami, ktorých sa téma priamo kompetenčne týka, sme nielenže našli zhodu na jednotlivých problémoch a potrebe ich riešenia, ale sa priamo rozhodli svojim podpisom Vyhlásenie podporiť. Tam patrí napr. Slovenský olympijský a športový výbor, Združenie základných škôl Slovenska, Združenie učiteľov telesnej výchovy, Únia miest Slovenska, či Združenie miest a obcí Slovenska, s ktorým sme sa dohodli aj na systematickej spolupráci prostredníctvom ich Sekcie školstva, kultúry a športu. Veľmi si ceníme túto podporu, ale najviac oceňujme chuť o téme kriticky debatovať a hľadať návody na zlepšenia.
Najbližšie týždne nás čaká rokovanie s predsedom združenia krajov SK8 a zástupcami MŠVVaŠ. So zástupcami ministerstva sa tešíme najmä na predstavenie konceptu „Školský šport“. Všetky aktivity nám bohužiaľ posledný mesiac kazí 3. vlna pandémie.
Napĺňajú sa body Verejného vyhlásenia?
Dokument podporený dnes už 27 organizáciami má TRI HLAVNÉ BODY.
- V prvom sme žiadali rodičov a všetkých kompetentných, aby deťom pomohli maximalizovať počas leta čas strávený na vzduchu pohybovými aktivitami.
Tento bodsa v rámci možností podarilo napĺňať, pretože deti prahli po aktivitách a rodičia sa im ich naozaj pokúšali dopriať. MŠVVaŠ v spolupráci so samosprávami/zriaďovateľmi organizovalo aj projekt „letné školy“ ktorý podľa všetkého bol vnímaný veľmi pozitívne. Spustený bol aj bezplatný systém testovania detí, po ktorom sme volali. Stále však platí, že v oblasti letných aktivít máme na Slovensku čo dobiehať, pretože tábory a letné školy by mali byť úplnou samozrejmosťou naprieč regiónmi. Deti by tak zmysluplne trávili leto a rodičia to vedeli zvládnuť ekonomicky, rovnako ako z pohľadu svojich dní dovolenky.
2. Z pohľadu dlhodobého sme apelovali na všeobecné zvýšenie pozornosti venovanej pohybovým aktivitám na školách. Konkrétne sme žiadali:
A. Zvýšiť počet hodín telesnej výchovy na ZŠ a SŠ na 3 hodiny týždenne s cieľom dospieť k minimálne 1 hodine
denne kombináciou TV a poobedných aktivít v školských kluboch.
B. Maximálnu možnú koncentráciu pohybových aktivity do škôl v prospech všetkých detí.
C. Nastaviť COVID automat pre športové a voľnočasové aktivity tak, aby počas 3. vlny ostali prístupné.
Môžeme skonštatovať, že u väčšiny zástupcov štátnej správy, poslancov, ale aj širokej verejnosti skutočne stále chýba uvedomenie si priamej súvislosti medzi pohybom/športom a zdravím detí a mládeže, a docenenie významu týchto aktivít priamo na školách v rámci vzdelávacieho procesu. Význam pohybu a športu pre duševné zdravie, inklúziu detí, ako nástroj sociálnej politiky, či nástroj rozvoja komunitného života je ešte vzdialenejší.
Pozitívom však je, že tí z nich, ktorí sa téme aktívne venujú, sú si väčšiny súvislostí vedomí a snažia sa v rámci svojich možností o zmenu. Povzbudivými príkladmi sú v tomto ohľade:
- Školský šport Ministerstva školstva
- „Tréneri v škole“ splnomocnenca vlády pre šport, Karola Kučeru
- Memorandum Únie miest Slovenska a O2 Športovej akadémie Mateja Tótha o spolupráci pri zavádzaní 3. hodiny telesnej a športovej výchovy na ZŠ
- Predbežná zhoda poslancov NRSR a zástupcov ministerstva školstva na postupnom zavádzaní 3. hodiny T.V. na ZŠ
- Projekty pre podporu športu na školách od Olympijský výbor, Slovenský zväz florbalu, SZĽH (Centrá športu pri školách), a mnohé ďalšie.
- Už roky sa rozvíjajúci projekt O2 Športová Akadémia M. Tótha
Treba si však stále pripomínať, že tieto aktivity sú len na začiatku, často len v pilotnej fáze, a na vybraných školách. My ich ale potrebujeme čo najskôr dostať úplne na všetky školy. Rovnako aj COVID automat sa podarilo pripraviť aj pre šport mladých počas 3 vlny pandémie, čo treba oceniť, ale stále bolo cítiť neadekvátne prísne podmienky v porovnaní s tým, čo sme ako spoločnosť žiadali od dospelých, resp. ohrozených skupín populácie. Nerozumieme, prečo máme v prípade obmedzení potrebu od mladých žiadať vždy niečo navyše (viď článok Andrei Hajdúchovej z iniciatívy Dajme deťom hlas).
3. Čo je veľmi podstatné, volali sme po bezodkladnom investovaní do školskej športovej infraštruktúry, ktorá je často v dezolátnom stave a neumožňuje ani napĺňanie školských osnov počas hodín TV…
Rokovania s Úniou miest Sloveska aj ZMOS boli v tomto smere veľmi povzbudivé, pretože ich zástupcovia ukázali, že problému sú si vedomí a majú snahu stav zvrátiť – viď Memorandum o spolupráci medzi ZMOS so Slovenským olympijsky a športový výborom. Je však stále cítiť, že na Slovensku si pod športovou infraštruktúrou stále väčšinou nepredstavujeme tú školskú, ale tú klubovú či mestskú. Zástupcovia Úradu vlády zodpovední za Plán obnovy nás však ubezpečili, že v ňom počítajú s investíciami do škôl a ich areálov. Budeme na to pozorne dozerať.
Školský dvor v Bratislave, jún 2021.
Kedy sa teda dostane pohyb a šport do slovenských škôl?
Všetky tieto aktivity naznačujú, že Slovensko už kráča správnym smerom. Ako ale konštatujeme vo vyhlásení „Pohyb a šport patrí k deťom, patrí do škôl!“, začíname z alarmujúceho stavu a preto cesta k zmene bude ešte veľmi dlhá. Zatiaľ sme sa snažili pomôcť rozprúdiť verejnú debatu na túto tému a všetkým angažovaným aktérom dať jasný signál, že verejnosť, a zvlášť rodičia, zmenu v tejto oblasti očakávajú, aj keď mnohí sú už dávno rezignovaní a neveria, že niečo by sa mohlo zmeniť.
Z pohľadu rodičov totiž ešte stále platí, že pohybové aktivity a šport nie sú pre ich deti samozrejmosťou a nie sú pre nich bežne dostupné, pretože nie sú na školách alebo bezprostredne pri ich bydliskách.
Čo budeme ako združenie rodičov ďalej robiť?
Ako hovoríme už od svojho vzniku, rodičia sa musia ozývať a zrozumiteľne artikulovať svoje očakávania a požiadavky. My sa snažíme momentálne tému riešiť „zhora“, ale riešenia pre každodenný život rodičov treba robiť „zdola“, teda na miestnej úrovni. Tam ležia kompetencie a často už aj financie na zmenu.
Združenie Rodičia.sk preto bude:
- Pokračovať v prezentovaní Vyhlásenia relevantným aktérom na úrovni štátu
- Pracovať na koncepcii podpory a rozvoja športu pre deti a mládež v SR z pohľadu rodičov
- Pripravovať návody pre rodičov v regiónoch SR pre realizáciu zmeny na lokálnej úrovni
- Pokračovať v boji za dostupnosť športu a pohybových aktivít pre mládež aj počas pandémie
Septembrový mienkotvorný prieskum o vnímaní epidemických opatrení rodičmi a širokou verejnosťou nám opäť potvrdil, že „Aj napriek strachu chce väčšina rodičov pre deti čo najmenej obmedzení“. Chceme vidieť deti v školách a na ihriskách. Zdravé a spokojné. Budeme sa to preto snažiť aj naďalej spolu s ostatnými organizáciami tomu napomôcť – viď. stanovisko Nevyháňajme deti už tretí pandemický rok zo športovísk za počítače.
Pohyb a šport musí byť integrálnou súčasťou každodenného života všetkých obyvateľov, ale špeciálne detí a mládeže, preto musí byť na školách, ktoré sú centrom ich života až do dospelosti. Rodič nesmie byť nútený stať sa taxikárom, len aby dieťa mohlo športovať, nesmie čeliť nezvládnuteľným finančným tlakom len kvôli snahe podporiť záľuby svojich detí a nesmie byť nútený do voľby medzi vzdelaním a športom. Niekomu to možno pripadá ako okrajová téma, ale skrýva sa v nej symbolika pre všetky verejné služby, ktoré dnes (ne)poskytujeme rodičom s deťmi.
Matej Stuška
výkonný riaditeľ
