Takmer polovica obyvateľov SR si myslí, že štát len deklaruje záujem o tému vzdelávania a v skutočnosti ho za prioritu jednoducho nepovažuje. Prístup k školstvu počas vyše dvoch rokov pandémie tento pocit zjavne len umocnil. Nespokojnosť so školstvom dlhodobo prejavujú rodičia, učitelia sa nahlas dožadujú vyšších platov, a vysoké školy hrozili zatvorením kvôli cenám energií. Je sľubované navýšenie rozpočtu dostatočné a prinesie aspoň náznak posunu vpred?
Jedným z mála pozitívnych efektov pandémie COVID19 bola zvýšená pozornosť verejnosti i politikov smerom k školstvu. Prechod na dištančné vzdelávanie zároveň prinútil školy a pedagogický stav urobiť väčší pokrok v digitalizácii, ako za celé predošlé dekády. Rodičia i široká verejnosť mali možnosť si plne všimnúť, v akých podmienkach a čo sa vlastne deti v školách učia (nie všetkých to zaujímalo samozrejme), v akých podmienkach pracujú naši učitelia a aký význam naša spoločnosť pripisuje systému vzdelávania a výchovy ako takému. Mne osobne prinieslo toto obdobie nasledovné poznanie:
- Školstvo na Slovensku stále nie je prioritou a aj keď to politici sporadicky tvrdia, nemyslia to tak
- Verejné školy dlhodobo nemajú dostatok financií ani na pokrývanie základných materiálnych potrieb
(nehovoriac o IT vybavení) - Infraštruktúra (budovy a školské dvory) verejných škôl je v mnohých prípadoch v degradujúcom stave
- Školy majú absolútne nedostatočné administratívne a manažérske kapacity
- Verejné školstvo nie je schopné prilákať a odmeňovať nových a kvalitných učiteľov či učiteľky
- Forma a obsah vzdelávania za posledné dekády nikam zásadne nepokročil
Že si to uvedomuje a všíma aj široká verejnosť dokladajú údaje z reprezentatívneho prieskumu Rodičia.sk zo začiatku roku 2022, ktorý zrealizovala agentúra 2muse na vzorke 1005 respondentov, z ktorých 387 tvorili rodičia s deťmi do 18 rokov. Môžeme skonštatovať, že ľudia si síce nevšímajú, prípadne si neuvedomujú, manažérske nedostatky školstva, ale vnímajú neuspokojivý stav školskej infraštruktúry, zastaralé kurikulum nezodpovedajúce potrebám 21. storočia a večné deklarácie o prichádzajúcich reformách, ktoré sa nikdy nedostavia.
Čo považuje verejnosť, vrátane rodičov, za najväčšie problémy školstva?
Otázka položená respondentom: Čo podľa vás patrí k najväčším problémom našich škôl? Označte maximálne tri možnosti.
Na pôde Národnej rady SR v súčasnosti prebiehajú debaty o podobe rozpočtu na rok 2023. Z pohľadu školstva je pozitívom, že výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport majú podľa dôvodovej správy k zákonu o rozpočte medziročne narásť o 481 mil. EUR. Čo si od toho môžeme sľubovať je ťažké povedať, nakoľko žiadne zásadnejšie verejné debaty sa o tom nevedú. Sledujeme len politické boje o to, či rozpočet vôbec bude mať v parlamente podporu. Návrh deklaruje snahu vlády SR o zlepšenie odmeňovania zamestnancov a s odkazom na výsledky kolektívneho vyjednávania spomína zvýšenie rozpočtu o 392,2 mil. EUR. To by sme mohli považovať za pozitívnu správu, keby návrh neprichádzal v dobe bezprecedentnej inflácie, kedy navýšenie platov učiteľov bude skôr iba kompenzovať pokles ich reálnych príjmov a nie zásadný príspevok k zatraktívneniu tohto povolania pre mladú generáciu. Určite nie v Bratislave, kde reálny príjem učiteľov s ohľadom na úroveň cien je stále zahanbujúci.
Dnes už bývalý minister Branislav Gröhling v lete prejavoval aspoň snahu vybojovať pre svoj rezort čo najviac peňazí. Slabú ale nejakú. Od jeho odchodu a vymenovaní nového ministra školstva sa však téma rozpočtu pre školstvo úplne vytratila, akoby bol tento rozpočet absolútne uspokojivý. Všetci si uvedomujeme, že bezbrehé nalievanie peňazí do systému by žiadne zásadné zmeny neprinieslo, ale pri pohľade na stav nášho školstva a výzvy, ktoré ho čakajú, je zjavné, že akékoľvek navýšenie rozpočtu nebude stačiť na odstránenie jeho problémov, ale len na riešenie nevyhnutného. Investície do vybavenia škôl, do ihrísk, ktoré deti po pandémii potrebujú viac ako kedykoľvek predtým, či do nepedagogických zamestnancov ostáva zrejme na pleciach samospráv, ktoré sa môžu pobiť o peniaze z výziev, ktoré prinesie Plán obnovy či Program Slovensko. Samozrejme nikde nie je napísané, že uspejú. Takže sa, milí rodičia, veľmi netešte.
Budem preto veriť, že nový pán minister bude za svoj rezort bojovať a podarí sa mu zabezpečiť dostatok zdrojov aspoň na odstránenie tých najvypuklejších problémov, ako napríklad hrozba zatvárania škôl pre ceny elektriny či odchod učiteľov pre nízke platy. Keď už nie pre snahu o naštartovanie pozitívnych zmien v školstve tak aspoň preto, aby mali rodičia a verejnosť pocit, že im na školstve aspoň trošku záleží…
Matej Stuška
