Školský rok síce začal bez pandemických obmedzení, žiaci a študenti sú však opäť uvádzaní do neistoty úvahami o dištančnom vzdelávaní kvôli dopadom zvýšených cien energií na prevádzkové náklady škôl. Právo na vzdelávanie je ústavné právo a zabezpečiť plnohodnotné vzdelávanie je jednou zo základných úloh štátu. Štát nemôže v tejto úlohe systematicky zlyhávať a opakovane prenášať zodpovednosť a náklady na rodičov či samosprávy a vyvolávať štvrtý školský rok u detí a mladých ľudí pocit neistoty a nedôvery.
Odchádzajúci minister školstva na začiatku školského roka opäť upozornil, že opakovane žiadal rezort financií o navýšenie financií pre školy na vykrytie zvýšených nákladov na energie. Rovnako Únia miest Slovenska žiada vládu o kompenzáciu zvýšených výdavkov za energie na základných školách. Ministerstvo financií reagovalo tým, že „vláda predloží komplexný balík opatrení na boj s vysokými cenami pre všetky zložky spoločnosti.“
„Tento balík musí priniesť jednoznačné záruky, že školy sa nebudú zatvárať a prechádzať na dištančné vyučovanie. Obmedzovanie práva na plnohodnotné prezenčné vyučovanie nesmie byť ani len predmetom úvah ako spôsob šetrenia verejných výdavkov. Je zlyhaním štátu, ak štvrtý školský rok uvádza deti a rodičov do neistoty, že nedokáže zabezpečiť jednu zo svojich základných úloh, akou je plnohodnotná prezenčná výučba. Stále nepoznáme ani rozsah dôsledkov pandemického zatvárania škôl a nemáme ambíciu ich riešiť,“ hovorí Andrea Settey Hajdúchová z Iniciatívy Dajme deťom hlas.
„Zatvorenie škôl a teda aj rodičov s deťmi opäť doma musí ostať len smutnou spomienkou na pandémiu, ktorá sa už nesmie opakovať. Zavreté školy a prechod na vzdelávanie na diaľku nie je len o znížení kvality vzdelávania, ale aj o tlaku na fyzické a duševné zdravie detí, o ďalšom znevýhodňovaní mladistvých zo sociálne slabších komunít, ale aj o úplnom narušení chodu domácností, kedy rodičia nemôžu ani plnohodnotne pracovať. Pevne verím, že tentokrát si priority ako spoločnosť nastavíme správne,” pripomína Matej Stuška, z občianskeho združenia Rodičia.sk.
Uvažovať o dištančnom vzdelávaní je aj prejavom absolútnej ignorancie a nezáujmu o dôsledky, ktoré mala dlhá izolácia, zatvorené školy, športové zariadenia a krúžky na zdravie detí. Slovensko viedlo nechválny rebríček európskych krajín v dĺžke zatvorenia škôl. Dôsledkom sú straty vo vzdelávaní a zhoršenie duševného a fyzického zdravia detí. Nové štatistiky NCZI uvádzajú medziročný nárast počtu samovrážd vo všetkých vekových kategóriách, najviac však vo veku 15-19 a nárast pokusov o samovraždu, u mladých do 14 rokov až dvojnásobne. V prípade fyzického zdravia všetky poisťovne uvádzajú nárast počtu detí s obezitou, s chybným držaním tela, s poruchami zraku, zvýšeným cholesterolom či zvýšeným krvným tlakom.
„Pandemická situácia, opakujúce sa vlny pandémie, ktoré ohrozujú prezenčné vzdelávanie, náročné spoločenské dianie a neistota v podobe energetickej krízy, ktorá ohrozuje plynulý priebeh školského roka je faktor, ktorý výrazne ovplyvňuje stav duševnej pohody žiakov, študentov, ale aj rodičov a dospelých. Energetická kríza sa môže bezprostredne dotknúť rodinných životov žiakov a študentov, preto bytostne potrebujú zažiť pocit istoty a bezpečia, ktorý im ponúka práve školské prostredie a vzdelávanie v štandardných podmienkach. Výskumy z čias pandémie jasne poukazujú na fakt, že dopady na duševné zdravie mladých ľudí boli najväčšie zo všetkých vekových kategórii a zo sekundárnymi následkami sa vyrovnávajú doteraz. Je našou spoločenskou povinnosťou pomôcť žiakom a študentom vyrovnať sa s následkami pandémie, vojny a spoločenskej nestability, ochrániť ich, zabezpečiť im fungujúci podporný systém a v žiadnom prípade ich nevystavovať ďalším ohrozeniam a neistote, ktoré ovplyvnia školský rok a ich ďalší vývin, rozvoj a budúcnosť,“ hovorí Marek Madro, riaditeľ občianskeho združenia IPčko.
Deti a mládež sa nemôžu štvrtý školský rok stať znova obeťami neodborných rozhodnutí a politických sporov. V situácii, keď ministerstvo financií pred prázdninami oznámilo, že očakáva daňové nadpríjmy – aktuálny rok by mohli dosiahnuť miliardu a nasledujúci dve miliardy, nemôže minister financií a vládne strany riešiť ich prerozdelenie bez toho, aby boli v prvom rade zabezpečené základné povinnosti štátu, medzi ktoré na popredných miestach patrí ústavné právo na vzdelanie a s tým spojené zabezpečenie prezenčného školského vyučovania. Ak financie nepostačia, musíme si stanoviť priority a po rokoch pandémie, kedy školy boli prioritou len v rečiach politikov a na papieri, musia ňou byť v realite.
Popri školách musí zostať prioritou aj rozvoj talentu a schopností detí v športových kluboch a mimoškolských zariadeniach, ktoré takisto môžu potrebovať pomoc štátu pri kompenzáciách cien energií. Táto oblasť bola ešte nedávno pre dnešné vládne strany natoľko dôležitá, že príslušnú legislatívu schvaľovala v skrátenom konaní. Odsunutie „krúžkovného“ spolu s finančnými prostriedkami ušetrenými uzatvorením týchto zariadení počas pandémie umožňujú vláde prijať efektívne opatrenia na podporu súčasného systému mimoškolských aktivít, pokiaľ to bude počas tohto školského roka potrebné.
Andrea Hajdúchová, Iniciatíva Dajme deťom hlas, Tel: 0908 700 857, Email: andrea.hajduchova@ddh.sk
Matej Stuška, oz rodičia.sk, Tel: 0949 021 441, Email: stuska@ozrodicia.sk
Marek Madro, OZ IPčko, Tel.“ 0949 760 570, Email: ipcko@ipcko.sk
