Plán obnovy a odolnosti je jedinečnou šancou dobehnúť investície v systéme vzdelávania a výchovy, ktoré sme už dekády zanedbávali a dnes sa zdajú byť finančne neúnosné. Nič ale nie je pre budúcu odolnosť našej spoločnosti a ekonomiky dôležitejšie, ako vzdelaná a zdravá generácia mladých ľudí.
Kým na Slovensku sme okrem frustrácie z nekoncepčného boja s pandémiou sledovali v médiách len detaily politických roztržiek o nové zloženie vlády, pre krajiny EÚ je okrem boja so samotnou pandémiou a snahou o postupný návrat k normálnym životom stredobodom pozornosti spoločný plán EÚ známy pod názvom Plán obnovy a odolnosti (RRF). Ten má za cieľ “zmierniť hospodársky a sociálny dopad pandémie koronavírusu a dosiahnuť, aby boli európske hospodárstva a spoločnosti udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti zelenej a digitálnej transformácie.”
Aj pre Slovensko tak leží na stole možnosť efektívne alokovať vyše 6 miliárd € na reformy a reformné projekty v rôznych oblastiach, ktoré budú v línií s prioritami stanovenými v RRF a rešpektujúc potreby národnej ekonomiky nám pomôžu sa z tejto krízy zotaviť a nastoliť cestu udržateľného rastu. Ideálne takého, aby sme pokračovali v dobiehaní štandardu únie. Asi preto si naša vláda cieľ Plánu obnovy preložila jemne po svojom – “podporiť reformy a investície, ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ”.
OZ Rodičia.sk sa vzhľadom na spôsob, akým debata aj pod vplyvom pandemických opatrení prebiehala na jeseň 2020, nevedelo efektívne zapojiť do debát o jeho obsahu. Svoju šancu sme sa tak pokúsili využiť počas verejného pripomienkového konania v marci 2021, kedy odborná a laická verejnosť mohla po prvý krát čítať kompletný plán SR, ktorý chce v Bruseli predložiť ako našu stratégiu na splnenie stanovených cieľov.
V združení máme zhodu na tom, že za kľúčovú oblasť pre perspektívnu budúcnosť našej krajiny považujeme systém vzdelávania a rozvoja mladej generácie, čo je zároveň na Slovensku aj symbolicky najviac reformne a investične zanedbaná oblasť verejnej politiky a služieb. V rámci efektívnosti sme sa pokúsili zladiť svoje priority s renomovanými organizáciami, akými sú Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní, Digitálna koalícia či Republiková únia zamestnávateľov. Môžeme konštatovať, že naše priority sa v “komponentoch” týkajúcich vzdelávania výrazne prelínajú a dopĺňajú, preto ich návrhy podporujeme, a doplnili sme ich len o špecifické pripomienky, ktoré sú z pohľadu rodičov pomerne jednoduché z hľadiska realizácie, ideologicky nekonfliktné, ale majú pre ich každodenný život veľký a najmä praktický význam. Slovami verejnej správy podľa nás ponúkajú vysokú hodnotu za investované peniaze. Sú to podľa nás zároveň témy, ktoré by mali byť úplnou samozrejmosťou v rámci verejnej politiky, ale zatiaľ to tak nie je. Plán obnovy preto považujeme za vhodný moment pre ich presadzovanie, pretože veríme, že reformy podporené týmto mechanizmom budú realizované rýchlejšie. Navrhli sme preto nasledovné riešenia v rámci pripomienok do do 2 komponentov:
Komponent 6: Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch
V tomto komponente žiada OZ Rodičia.sk vytvorenie systému diagnostiky, poradenstva a prevencie pre deti a ich rodičov v predškolskom veku, aby im bolo umožnené úspešne sa pripraviť a neskôr integrovať do predškolského aj školského vzdelávacieho procesu. Konkrétne požadujeme:
- Prispôsobiť definíciu konceptu inklúzie tak, aby okrem ŠVVP zahŕňal všetky druhy špecifík dieťaťa, teda rovnako tých znevýhodnených ako aj tých nadaných, a sústredil sa na ich potreby v procese vzdelávania s ohľadom na komplexné potreby rozvoja ich kompetencií aj osobnosti.
- Vytvoriť a zaviesť do praxe praktický online systém na poskytovanie informácií a poradenstva rodičom tak, aby mohli urobiť maximum pri výchove, starostlivosti o fyzické aj psychické zdravie, a príprave svojich detí na úspešné zaradenie do predškolskej a školskej dochádzky.
- Zmapovať, kategorizovať a prepojiť všetky inštitúcie v štátnom, súkromnom a neziskovom sektore, ktoré sú aktívne v oblasti diagnostiky a starostlivosti o telesné aj duševné zdravie detí v predškolskom a školskom veku s cieľom vytvorenia prehľadnej, prístupnej a aktívnej diagnosticko-intervenčnej siete.
Hovoriť o inklúzií vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách môžeme len ťažko, pokiaľ ani nevieme, ktoré deti potrebujú špecifickú pozornosť a akú. Realitou na Slovensku sú tisíce detí, ktorých problémy, prípadne špecifické nadanie, nie je známe ani rodičom tak dlho, až kým sa nezačne prejavovať problémami či špecifickými potrebami v kolektíve v predškolskom alebo až školskom veku. Niekedy nie sú odhalené nikdy a mnohé deti sú tak zbytočne dlho stigmatizované, pritom ich potreby bolo možné dávno pomenovať a umožniť tak ich rodinám sa s nimi náležite vysporiadať v prospech dieťaťa, ako aj v prospech celej spoločnosti.
KOMPONENT 7: Vzdelávanie pre 21. storočie
V tomto komponente žiadame zvýšiť dôraz na vytvorenie podmienok pre všeobecný rozvoj detí a mládeže na školách formou zvýšenia pozornosti pre pohybové, umelecké a iné záujmové činnosti, a investície do nevyhnutnej infraštruktúry, ktorá je na Slovensku dlhodobo zanedbávaná a degradovaná. Moderné vzdelávanie pre 21. storočie bez toho nebude realizovateľné. Konkrétne žiadame:
- Doplniť k navrhovanému zvyšovaniu digitálnych a mäkkých zručností, podpory kritického myslenia a tímovej spolupráce, aj aspekt duševnej a fyzickej zdatnosti a odolnosti, ktoré sa ukázali ako zvlášť podstatné počas pandémie COVID19 a v jej dôsledku budú ešte podstatnejšie. Len s ich pomocou môžeme čeliť silnejúcej epidémii obezity, duševných chorôb a závislosti na digitálnych zariadeniach u detí.
- Investície do školskej infraštruktúry rozšíriť o investície do športovej infraštruktúry, ako aj zabezpečenie podmienok pre tvorivé voľnočasové aktivity a krúžky detí tak, aby sa mohli týmto činnostiam deti venovať priamo v škole, ktorú navštevujú. Školy sú pre deti a mládež logickým centrom pre vzdelávanie, rozvoj talentu a socializáciu. Je nevyhnutné práve v školách na to vytvoriť podmienky.
Uvedomujeme si, že s návrhmi pre Plán obnovy možno neuspejeme, ale v žiadnom prípade nás to neodradí v snahe presadzovať tieto témy aj naďalej. Obe tieto témy by mali byť v našej spoločnosti, ktorá je členom “bohatých krajín” združených v OECD či členskou krajinou EÚ, absolútne samozrejmé. Preto podľa nás jedinou legitímnou otázkou je, ktoré zdroje využiť na ich neodkladnú realizáciu.