Podpora pre šport na školách má širokú podporu verejnosti

Prieskum Rodičia.sk potvrdil, že všetci obyvatelia Slovenska intenzívne vnímali negatívne dopady izolácie na deti a mládež počas 2. vlny pandémie, nielen rodičia. Panuje tiež široká zhoda na tom, že pohyb a šport sú pre zdravie detí nevyhnutnosťou. Mali by byť preto dostupné priamo v školách a teda pre všetky deti.

Združenie Rodičia.sk tento prieskum pripravilo v spolupráci s agentúrou 2MUSE za finančnej podpory Férovej nadácie O2, pričom zber dát prebiehal počas mesiaca jún. Jeho závery potvrdili to, čo väčšina rodičov pociťovala na vlastnej koži už od marca 2020 – izolácia detí od ich kamarátov, nemožnosť navštevovať záujmové krúžky a obmedzenia pohybu vonku veľmi intenzívne vplývala na ich duševné a fyzické zdravie. Všetkým nám to pripomenulo, čo pre nich, ako aj pre nás dospelých, znamená pohyb a šport, socializácia, a venovanie sa záľubám. 

Najintenzívnejšie vnímala vplyv obmedzenia pohybu a športu na deti verejnosť v Bratislavskom kraji, kde približne 80% ľudí vníma vplyv obmedzenia pohybu a športu na zdravie detí ako negatívny, pričom takmer polovica obyvateľov ako veľmi negatívny. Obyvatelia miest, zvlášť Bratislavy, si zjavne uvedomujú veľmi obmedzené možnosti na pohybové aktivity a šport pre mladistvých v porovnaní s vidiekom, kde ľudia majú aspoň vlastné záhrady, vďaka ktorým je pre nich izolácia doma zrejme o niečo menej stresujúca. Zaujímavou skutočnosťou je, že najcitlivejšie tento vplyv hodnotili starší ľudia nad 61 rokov. U nich sa veľmi pravdepodobne prejavuje optika starých rodičov, ktorých závislosť svojich vnúčat na technológiách desila už pred pandémiou, a preto obdobie 2. vlny pandémie prekonalo tie najdesivejšie predstavy.   
Ako sa na tlačovej konferencii v mene rodičov vyjadril Andrej Zemandl, psychológ a konzultant: “návyky rodín a dostupnosť infraštruktúry pre pohyb a šport v ich bezprostrednom okolí často počas pandémie rozhodovala o tom, či deti skĺzavali do obezity, do depresií, do úzkostných stavov alebo pocitov osamelosti. Zabezpečenie základných vývinových potrieb detí počas výnimočného stavu nemôže štát nechať na finančné zázemie alebo kreativitu rodičov.” Ako zdôraznil Michal Hudec, bývalý profesionálny hokejista a dnes tréner mládeže, člen expertnej skupiny pre šport v združení Rodičia.sk: “počas pandémie siel šport a pohybové aktivity na vedľajšiu koľaj, pretože rodičia riešili úplne iné problémy, ktoré im v tom momente prišli omnoho zásadnejšie.”

Čo je pozitívne, na Slovensku panuje celospoločenská zhoda na tom, že deti by mali tráviť viac času pohybovými aktivitami. Až 93% ľudí považuje šport a pohyb za nevyhnutný predpoklad pre zdravý vývoj detí (75% je absolútne presvedčená) a rovnako 93% ľudí súhlasí, že šport a pohybové aktivity by mali byť sústredené na školách (69% absolútne). Aj keď realita na Slovensku je tomu veľmi vzdialená, tento výsledok je jasným signálom, že rodičia aj širšia verejnosť v tejto téme majú jasno. Aj preto 84% verejnosti podporuje zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy na minimálne 3 týždenne. 

To, kde máme zjavne nedostatky, sú podmienky na pohyb a šport mladistvých, pretože len tretina populácie je plne stotožnená s tým, že deti majú v mieste bydliska vhodné podmienky pre pohyb a šport a len 20% rodičov detí do 18 rokov úplne súhlasí s tým, že školy v ich okolí poskytujú plnohodnotné a kvalitné podmienky na pohybové aktivity a športové krúžky.

Pavol Sedlák, bývalý profesionálny futbalista a dnes tréner mládeže, člen expertnej skupiny pre šport v združení Rodičia.sk konštatoval: “mládež dnes nemá podmienky na každodenný neorganizovaný pohyb a šport, ako tomu bolo kedysi, keď deti v 80-tych rokov športovali všade a aj mimo tréningov. Nehovoriac a vplyve technológií, ktoré ich držia doma. Deti sa potom venujú maximálne jednému športu, často mimo svojho bydliska, a chýba im všeobecná pohybová príprava. Nie je to dobré pre ich zdravie, ani pre perspektívu úspechu v konkrétnom športe, môže sa stať, že ich časom jednoducho omrzí (vyhorenie). Pre úspech v športe je dôležite často opakovať isté pohybové vzory “drily”, ktoré sú často jednostranné a vytvárajú svalové nerovnováhy. Tie sa však daju u detí ľahko kompenzovať inými pohybmi, inými športami a činnosťami. Detské hry na čerstvom vzduchu, neorganizovaný, voľný, prirodzený pohyb je najideálnejší.”

Aby sme mali istotu, že neriešime len problém spôsobený pandémiou, pýtali sme sa verejnosti na športové aktivity detí a mládeže aj pred týmto obdobím. Pravidelnou pohybovou aktivitou si boli istí viac u detí na ZŠ ako na stredných školách, 37% vs 27%, ale väčšina mala pocit, že sa deti pravidelne niečomu venovali. Stredoškoláci často kontaktovali počas pandémie linky psychologickej pomoci. Práve to, že boli doma zavretí najdlhšie zo všetkých detí, nám napovedá, že obmedzením exteriérových a športových aktivít prišli aj o jeden z najvýznamnejších zdrojov psychickej odolnosti (1).   

Za kľúčové však môžeme považovať reakcie verejnosti na prekážky, ktoré podľa nich bránia deťom navštevovať pohybové aktivity alebo krúžky. V nich sa postoje rodičov a širšej verejnosti zhodujú a dve tretiny respondentov tvrdí, že prekážkou pre ich navštevovanie je absencia týchto aktivít na školách, ich vzdialenosť od bydliska, a teda aj časové a finančné možnosti rodičov. Finančnú náročnosť zabezpečiť pre deti tieto aktivity zdôraznilo najviac ľudí, pričom tento dôvod bol zvlášť významný u detí, ktoré sa nevenovali pohybovým aktivitám ani pred pandémiou.
Najväčším pozitívom je, že nezáujem detí o pohybové aktivity považujú rodičia aj bežná populácia za najmenší problém. To nám dáva signál, že ak mladým vytvoríme pre pohyb a šport podmienky, je veľká šanca, že budú využité.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že v rukách to máme opäť my, dospelí. Ak deťom vytvoríme vhodné podmienky na pohybové aktivity v mieste bydliska a na školách, budú sa do nich zapájať vo zvýšenej miere a my tak prispejeme k upevňovaniu ich fyzického a duševného zdravia tým najlepším spôsobom – prevenciou. Pomôžeme im tak zároveň prosperovať v škole, vo vzťahoch a neskôr aj v ich pracovnom živote, keď sa budú musieť rozhodovať o svojom uplatnení. Vzhľadom na to, čo nám potvrdzujú prieskumy a štatistiky o zdraví detí a mládeže na Slovensku (viď odkazy 2, 3, 4, 5), je najvyšší čas sa tomu naplno venovať. Chyby v tejto oblasti sa totiž často už napraviť nedajú. 

Matej Stuška

  1.  POMOC OBETIAM DOMÁCEHO NÁSILIA POČAS PANDÉMIE COVID-19
  2. https://www.sdia.sk/o-nas-aktuality/79/obezita-v-detskom-a-adolescentnom-veku-v-case-pandemie-covid-19/
  3. https://www.olympic.sk/clanok/pohybove-schopnosti-deti-vysledky-testovania-ziakov 
  4. https://www.researchgate.net/publication/332037845_Trends_in_overweight_and_obesity_prevalence_among_school-aged_children_in_Slovakia_from_2006_to_201 
  5. https://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0006/372426/WH14_COSI_factsheets_v2.pdf