Téma šikany sa v posledných rokoch spomína stále častejšie. Predmetom verejnej debaty sa stáva po väčšinou tragických prípadoch, ktoré sa dostanú do hlavných správ, na úrovni školy vtedy, keď sa na škole rieši konkrétny prípad. Mnoho kompetentných organizácií vydalo v poslednom období odborné publikácie, analýzy či priamo návody na to, ako by sa mala šikana na pôde škôl riešiť. 

Aby sme lepšie pochopili vnímanie tejto témy verejnosťou a najmä rodičmi, naše občianske združenie Rodičia.sk v spolupráci s agentúrou 2muse zrealizovalo v máji 2025 kvantitatívny ad-hoc prieskum na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie vo veku 18+ (1017 respondentov, v tom 379 rodín s deťmi na školách). 

Hlavné zistenia prieskumu

• 9 z 10 rodičov považuje šikanu za problém na školách, široká verejnosť to vníma rovnako.
• Takmer polovica rodičov (46 %) detí v školách potvrdilo, že ich dieťa má osobnú skúsenosť so šikanou. Najčastejšie ide o slovnú šikanu, nasleduje sociálna šikana.
• Až 76 % detí s takouto skúsenosťou má rodiča, ktorý bol sám obeťou šikany.
• Až 40 % rodičov obetí šikany je nespokojných s rýchlosťou reakcie školy. U rodičov stredoškolákov je najväčšia nespokojnosť (50 %) s diskrétnosťou pri riešení vzniknutých problémov.
• Tretina rodičov nevidí na škole pre svoje dieťa pocit bezpečia vo vzťahu ku šikane.
• Rodičia veria školám pri riešení šikany viac ako široká verejnosť, miera dôvery je však u oboch skupín neuspokojivá – 38 % populácie a 48 % rodičov. Najnižšiu mieru dôvery majú rodičia, ktorých dieťa chodí na ZŠ.
• Rodičia školákov pokladajú za najzávažnejšie fyzické šikanovanie, populácia verbálnu šikanu. 
• Regionálne je najvyššia miera nespokojnosti s riešením šikany na školách v BB kraji. Naopak najnižšia je v kraji Nitrianskom.
• Až 48 % dospelých malo v detstve skúsenosť so šikanou, a až 64 % z rodičov, ktorí v mladosti šikanu zažili, uvádza, že ich vlastné dieťa zažíva šikanu dnes.

Skúsenosť s šikanou má takmer polovica detí

Podľa výsledkov prieskumu má až 46 % rodičov detí navštevujúcich školu skúsenosť s tým, že ich dieťa bolo obeťou šikany. Najčastejšou formou je verbálna šikana, nasledovaná sociálnou a fyzickou. Zaujímavým zistením je, že až tri štvrtiny detí, ktoré zažili šikanu, majú rodiča, ktorý bol v detstve tiež šikanovaný.

Katarína Medveďová, ktorá má tri deti a pôsobí ako lektorka v združení Skutočne zdravá škola, kde sa dlhoročne venujú praktickému vzdelávaniu žiakov, pedagógov a pracovníkov školských jedální na Slovensku pripomína, že aj oni tému šikany pozorne sledujú, pretože do verbálnej šikany patria veľmi často poznámky o jedle a tzv. bodyshaming. Tie môžu neskôr prispieť k vážnym problémom žiakov a mladých ľudí a rozvoju porúch príjmu potravy.

Graf č.1 – Skúsenosť dieťaťa s konkrétnym typom šikanovania

Rodičia sú často nespokojní s reakciou školy

Približne dve pätiny rodičov, ktorých dieťa bolo šikanované, vyjadrili nespokojnosť s rýchlosťou, akou škola začala situáciu riešiť. Pri rodičoch detí na stredných školách sa objavila aj výrazná nespokojnosť s diskrétnosťou riešenia – až polovica z nich mala výhrady. Celkovo len približne 45 % rodičov hodnotí kompetentnosť škôl pri riešení šikany ako uspokojivú.

Zároveň platí, že medzi rodičmi stredoškolákov sa nenašiel žiaden rodič, ktorý by bol „mimoriadne spokojný“ s tým, ako situáciu škola vyriešila. Z vyjadrení respondentov je zjavné, že téma šikany a citlivosť na jej riešenie sa s vekom žiakov stupňuje a najviac by sme ako spoločnosť mali zlepšiť mieru kompetentnosti na SŠ, kedy sú žiaci v období dospievania. Keďže sami rodičia priznávajú, že nie všetci vedia v prípadoch šikany správne reagovať a konať (odhadujú to na 60%), je osveta a komunikácia s rodičmi školákov veľkou výzvou.

Graf č.2 – Miera spokojnosti s riešením šikany na školách

Pocit bezpečia a dôvera v školy chýba

Jedna tretina rodičov nemá pocit, že by sa ich dieťa v škole cítilo bezpečne. Tento pocit je ešte výraznejší medzi rodičmi detí na základných školách, kde sa pridáva aj vnímaný nedostatok tolerancie a úcty v školskom prostredí. Viac ako polovica širokej verejnosti nedôveruje školám, že dokážu šikanu riešiť správne. Najväčšia nedôvera panuje medzi rodičmi detí na ZŠ. „Tento poznatok si určite zaslúži pozornosť nás všetkých, pretože ak je pravdou, že každé tretie dieťa sa v škole necíti komfortne alebo dokonca bezpečne, nemôžeme od nich očakávať plnohodnotné zapojenie sa do vzdelávacieho procesu. Netrpia teda len z pohľadu duševného zdravia ale aj vzdelania“, konštatuje Matej Stuška, riaditeľ Rodičia.sk.

Graf č.3 – Vnímanie jednotlivých aspektov problému šikany na školách 

Regionálne rozdiely: Nitriansky kraj ako pozitívna výnimka

Z regionálneho pohľadu vychádza najhoršie Banskobystrický a Košický kraj, kde je najvyššia miera nespokojnosti s riešením šikany. Naopak, najvyššiu mieru spokojnosti a dôvery v školy vykazujú rodičia z Nitrianskeho kraja.

Graf č.4 – Miera spokojnosti s riešením šikany na školách podľa krajov

Šikana ako generačný problém

Prieskum ukázal, že takmer polovica dospelej populácie (48 %) zažila šikanu počas svojho detstva. Najčastejšie mali ľudia skúsenosť s verbálnou šikanou, ktorú zažila na vlastnej koži až jedna tretina populácie. Čo je však veľmi zaujímavé, až 64 % rodičov, čo sú takmer dve tretiny, ktorí boli v detstve šikanovaní, uvádza, že šikanu zažíva aj ich dieťa. Tento fakt poukazuje na potrebu systémových zmien a prevencie, ktoré by tento generačný cyklus mohli prerušiť.

Katarína Lichvárová z našej skupiny pre vzdelávanie, ktorá je učiteľkou na gymnáziu a sama má dve deti: „výsledky prieskumov potvrdzujú to, čo učitelia a rodičia vnímajú dlhodobo, a síce že šikana je reálny fenomén na našich školách, s ktorým sa jednoducho musíme konfrontovať. Najlepšia je vždy osveta a snaha týmto situáciám predchádzať, pretože riešenie prípadov šikany v praxi je pre deti, rodičov ale aj učiteľov a vedenie škôl nesmierne náročné.“

Graf č.5 – Osobná skúsenosť populácie SR so šikanou

Záver:

Je teda zjavné, že šikana tu s nami bola, stále je a evidentne aj bude. Digitalizácia ale priniesla nové rozmery a výzvy v súvislosti so šikanou, ktoré nám pripomínajú, že túto tému musíme brať vážne a nečakať, že sa vyrieši sama. Najmä ak sa ukazuje, že pre veľkú časť obyvateľov Slovenska je to generačný problém, s ktorým sa ich rodiny musia vysporiadať. Každý, kto šikanu zažil vo svojom okolí pritom vie, aká hrozná skúsenosť to je nielen pre dieťa ale jeho rodičov a aké následky na duševnom zdraví detí to zanecháva. Navyše je zrejmé, že ak sa deti v škole necítia bezpečne, nemôžu sa ani plnohodnotne vzdelávať, čo je strata nielen pre dotknuté deti ale celú spoločnosť. A treba pripomenúť, že na konci dňa, keď sa akýkoľvek prípad šikany prevalí, zanecháva rany na strane šikanovaných aj šikanujúcich.

Téme sa preto musíme všetci postaviť čelom a venovať jej veľkú pozornosť. Vďaka patrí všetkým verejným, štátnym alebo neštátnym inštitúciám, ktoré sa téme aktívne venujú a samozrejme školám, pedagógom a ich odborným asistentom, na pleciach ktorých leží riešenie týchto situácii v praxi. Ako však aj tento prieskum dokazuje, najväčšia miera zodpovednosti je na nás rodičoch, ktorí sme pre naše deti vzormi a vedieme ich k základným vzorcom správania sa. A keďže 40% z nás nevie, ako má vlastne v prípade šikany na škole postupovať, je tu opäť veľký priestor na zvýšenie intenzity komunikácie školy s rodičmi a osvetu v témach, ktoré sú pre nás a naše deti dôležité minimálne tak ako koncoročné vysvedčenie.