Aj napriek strachu chce väčšina rodičov pre deti čo najmenej obmedzení

Spoločnosť počas 1. a 2. vlny pandémie podľa všetkého pochopila, že izolácia detí ako nástroja v boji s ochorením COVID19 nie je správnou cestou. Napriek rizikám, ktoré so sebou prináša 3. vlna pandémie, väčšina rodičov a s ňou aj väčšina verejnosti chce vidieť deti a mládež v školách, na krúžkoch a v športových kluboch a nesúhlasí s obmedzeniami režimom OTP. Karantény pre deti na školách chcú maximálne v dĺžke 5 dní a s informáciami od škôl a štátu ohľadom pravidiel fungovanie sú celkom spokojní.

Keďže pandémia ochorenia COVID19 je stále prítomná a zásadne ovplyvňuje životy rodičov na Slovensku, občianske združenie Rodičia.sk sa snaží naďalej prinášať reprezentatívne prieskumy názorov verejnosti na kľúčové aspekty pandémie a súvisiacich opatrení štátu na ich každodenné životy. Vďaka podpore Férovej nadácie O2 sme tak mohli opäť preskúmať názory ľudí na niektoré aktuálne otázky, ako aj na problémy, ktoré nás sprevádzajú od začiatku pandémie, aby sme mohli porovnať vnímanie verejnosti s obdobím počas 2. vlny (február 2021) a na začiatku 2. vlny (september 2020), čiže presne pred rokom.

Tento reprezentatívny prieskum  sme v spolupráci s agentúrou 2muse uskutočnili na vzorke 1001 respondentov vo veku od 18-65 rokov z celého Slovenska, z toho 365 rodín s deťmi do 18 rokov, v dňoch 10. – 14. februára 2021. 

Až 78% rodičov sa obáva zatvárania škôl a zníženej kvality vzdelania detí – viac ako pred rokom

Rodičia už po 1. vlne pandémie vyjadrili vážne obavy o úroveň vzdelania ich detí v prípade, ak sa nebudú môcť vzdelávať prezenčne. V septembri 2020 túto obavu vyjadrilo 69% dopytovaných rodičov, pričom obavy boli výraznejšie u rodičov detí na stredných školách. O rok neskôr, po skúsenosti s 2. vlnou pandémie, kvôli ktorej žiaci osobne nevideli svojho učiteľa či spolužiakov 4 – 7 mesiacov v závislosti od veku, tieto obavy vyjadrilo už 78% rodičov. Rovnako o 8% narástol počet rodičov presvedčených o tom, že kvôli zavretým školám ich deti dostatočne neovládajú predpísané učivo (74%). V rámci širokej verejnosti si to myslí dokonca až 80% opýtaných. Berúc do úvahy fakt, že úroveň dištančnej výuky počas 2. vlny pandémie bola výrazne lepšia ako počas 1. vlny, rodičia evidentne postupne pochopili, že ani najdokonalejšie vyučovanie online nevie nahradiť prezenčnú výučbu.  

Na druhej strane, obdobne ako pred rokom, 62% rodičov sa obáva opätovného prijímania striktných opatrení, ktoré by ich zatvorili do karatnény, pretože by to negatívne ovplyvnilo ich schopnosti zvládať kombináciu všetkých rodičovských povinností – starostlivosť o rodinu, deti, prácu, vyučovanie a pod. Je zjavné, že negatívna skúsenosť z 1. aj 2. vlny sa nijak zásadne nelíšila a rodičia boli počas izolácie pod enormnou záťažou a stresom. Z pohľadu veku detí to výraznejšie zasiahlo rodiny s deťmi v materskej škole, kde negatívne pocity vyjadrilo až 75 % rodičov.

Zaujímavé je, že aj napriek neporovnateľne fatálnejšej a odstrašujúcejšej skúsenosti ľudí počas 2. vlne pandémie malo v septembri len 35% rodičov do určitej miery obavy poslať svoje deti do školy kvôli koronavírusu (silnú obavu malo 11%), čo je menej ako 40% v septembri minulého roka. Vzhľadom na dlhodobé varovania odborníkov o vyššej infekčnosti Delta variantu a jeho potenciálneho šírenia medzi deťmi, je teda zrejmé, že rodičia pri hodnotení rizík a zohľadnení doterajších skúseností uprednostňujú pred hrozbou ochorenia COVID19 vzdelanie a ochranu pred zdravotnými dopadmi, ktoré prináša sociálna izolácia, strata pohybových aktivít a závislosť na technológiách.  

Andrea Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas to hodnotí nasledovne: „Z výsledkov výskumu vyplýva, že nielen rodičia, ale aj širšia populácia si uvedomuje, že naše opatrenia majú na deti horší dopad ako samotný COVID. Náš prístup k deťom počas pandémie bol, a stále je, až neľudský. Predošlé školské roky sme ich na dlhú dobu uvrhli do izolácie, odstrihli od školy, krúžkov a kamarátov bez ohľadu na dopady na ich zdravie. A tento rok na deti dopadajú prísne obmedzenia súvisiace s karanténou, nosením rúšok či možnosťou navštevovať krúžky.

Veľmi negatívny ostáva postoj rodičov k opatreniam štátu, ktorými sa pokúšal firmám, podnikateľom a SZČO kompenzovať straty príjmov počas pandémie v dôsledku prijímaných opatrení. Len 26% rodičov školopovinných detí súhlasilo s tým, že opatrenia sú dostatočné, čo je len o 2 percentuálne body viac, ako vo februári 2021, kedy sme sa nachádzali uprostred 2. vlny. Spokojnosť širokej verejnosti ostala na úrovni 23%. Nepríjemné je to preto, pretože pre rodiny s deťmi je počas pandémie kľúčové udržanie si príjmu na zabezpečenie chodu domácnosti a starostlivosti o jej členov.

Graf č.1: Postoje rodín s deťmi na ZŠ a SŠ k základným témam súvisiacich s pandémiou

Rovnako ako o vzdelanie sa rodičia boja straty pohybových a záujmových aktivít pre deti a súvisiacej socializácie

Potvrdzujúc naše prieskumy z minulosti, rodičom nezáleží len na samotnom vzdelávaní, ale aj na vedľajších aspektoch školskej dochádzky, ako sú socializácia, pohyb, čo samotný pocit slobody, a veľký dôraz kladú na záujmové aktivity svojich detí – šport, umenie, rozvoj zručností a všetko to, čo deti robia mimo vyučovania na základe svojho rozhodnutia, preferencií a talentu. Obavy vyplývajúce zo zavretých škôl sú rovnako intenzívne, ako obavy z obmedzenia krúžkov a aktivít v športových kluboch. Vyššiu mieru obáv má v tejto téme vyše 40 % rodičov a viac ako pätina rodičov sa veľmi obáva (t.j. reportovali krajnú hodnotu na 7-bodovej stupnici), čo potvrdzuje ich veľmi negatívnu skúsenosť z predošlých období izolácie. Tieto poznatky sú tak v zhode z výstupmi z nášho prieskumu z juna 2021, kedy rodičia aj verejnosť zhodne potvrdili negatívny dopad obmedzenia socializácie, pohybových a iných záujmových aktivít na psychické a fyzické zdravie detí a mládeže. Školský prospech detí je pre rodičov v tomto kontexte menej významný.  

Riaditeľ združenia Rodičia.sk, Matej Stuška, preto zdôrazňuje, že: „Šport, umenie a iné mimoškolské aktivity detí a mládeže musia mať rovnakú prioritu ako samotné vzdelávanie. Ak nám záleží na budúcnosti našich detí nielen z pohľadu vzdelania, ale aj ich zdravia, potom Ihriská a športoviská, základné umelecké školy, musia zostať dostupné pre všetky deti, ktoré nejavia príznaky ochorenia.“

Graf č.2: Vybrané obavy rodičov v prípade opätovného zavretia škôl

Väčšina rodičov školopovinných detí chce maximálne 5-dňovú karanténu

V línii s poznatkom, že rodičia chcú vidieť svoje deti v školách a na krúžkoch, a hrozba ochorenia na COVID19 im prekáža menej ako dopady domácej izolácie na ich dlhodobé zdravie, až 68% rodičov detí na ZŠ a SŠ sa prikláňa k maximálne 5-dňovej karanténe, prípadne karanténe len pozitívne testovaného žiaka. Z nami navrhovaných variantov si najväčšiu podporu získala 5-dňová karanténa s následným testom, ktorú popri 28% rodičov školákov podporuje 31% v rámci širokej populácie. Len o 1 percentuálny bod nižšiu podporu má variant, kedy by v izolácii ostávali len tie deti, ktoré by mali pozitívny test na prítomnosť koronavírusu.  

Naopak, len 22% rodičov (17% širokej verejnosti) si myslí, že deti by mali byť v karanténe 14 dní, kým sa vrátia do lavíc. Dnes už vieme, že podľa poslednej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, platnej od 13. septembra, bola táto doba skrátená na 10 dní. Ako vidieť z prieskumu, z pohľadu rodičov aj  širokej verejnosti je to 2-krát dlhšie, ako by si želali, resp. považovali za nevyhnutné.

Graf č. 3 – Názor na dĺžku karantény detí v prípade výskytu pozitívneho testu na škole

Rodičia aj verejnosť nesúhlasí s podmieňovaním vzdelávania ani záujmových aktivít pre deti režimom OTP, väčšina by zrušila aj rúška na školách

Takmer 80% rodičov vyjadrilo spokojnosť s tým, že prezenčné vyučovanie nie je podmieňované testom žiakov ani ich rodičov. Dôležité však je, že až 72% súhlasí s tým, aby ani účasť detí na športových či záujmových aktivitách nebola podmienená očkovaním alebo testovaním. V rovnakej miere si tiež myslia, že deti by mali mať výnimku aj z povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest rúškom/respirátorom počas vyučovania. S výnimkou pre deti a mládež z opatrení nesúhlasí okolo 20% rodičov.


Tieto postoje sú podporené aj názormi širokej verejnosti, ktoré sa pohybujú na úrovni okolo 70% pre všetky spomenuté aspekty fungovania škôl a mimoškolských aktivít. Celá spoločnosť je teda podľa všetkého stotožnená s tým, že deti a mládež má plné právo na život bez vážnych obmedzení, najmä pokiaľ ide o aktivity, ktoré súvisia so vzdelávaním, pohybom, rozvojom ich talentu či záujmov. Môžeme predpokladať, že spoločnosť si uvedomuje, aké dopady mali obmedzenia na deti počas predošlých takmer 19 mesiacov a chápu, že pokračovať v nich aj naďalej už nie je akceptovateľné.  

Graf č.4 – Postoje rodičov k testovaniu, rúškam a informovanosti o opatreniach

Komunikácia zo strany škôl bola pre rodičov mierne zrozumiteľnejšia ako pravidlá podľa Školského semaforu

Pozitívnym je takmer 70%-ný súhlas rodičov s tým, že o fungovaní školy od septembra boli zo strany školy dostatočne a jasne informovaní. Rovnaký počet rodičov školopovinných detí tiež dôveruje svojim riaditeľom a zriaďovateľom škôl v tom, že urobia všetko pre ich udržanie v prezenčnom režime počas tretej vlny pandémie koronavírusu. Pochybuje o tom len 12% z nich.

O niečo menej jasné boli pre rodičov pravidlá fungovania podľa tzv. Školského semaforu od septembra 2021, kde 60% súhlasilo s tvrdením, že je im všetko jasné a presne vedeli, na čo sa mali pripraviť. Pre 31% rodičov to jasné nebolo. 56% rodičov zároveň súhlasilo s tým, že práve vďaka novým pravidlám ostanú školy už počas tretej vlny pandémie všeobecne otvorené.

Faktom je, že nás opäť čaká niekoľko veľmi ťažkých mesiacov. Z prieskumu je však zrejmé, že nielen rodičia, ale aj slovenská verejnosť chcú urobiť maximum pre to, aby ich deti už nemuseli trpieť tak, ako tomu bolo doteraz. Zatváranie škôl a obmedzovanie aktivít pre deti a mládež boli totiž jedným zo základných preventívnych nástrojov na boj proti pandémii. Pritom nič v minulosti, a máme za to že ani v súčasnosti nenasvedčovalo tomu, že by školy alebo krúžky boli tým miestom, kde vznikali ohniská nákazy. K prenosu infekcie vírusu dochádzalo a myslíme si, že stále dochádza, najmä v domácnostiach a na miestach, kde sa dospelí stretávajú, oslavujú a bez obmedzení socializujú.

Slovensko by si malo brať príklad z krajín, kde celá spoločnosť investuje maximálne úsilie do toho, aby deti a mládež ostali celou pandémiou poznačené čo najmenej. Toto náročné obdobie naopak využívajú na posilňovanie tolerancie a spolupatričnosti medzi deťmi, ako v rámci celej spoločnosti.